Costa-Gavras svojimi politickými drámami dokázal upriamiť pozornosť
verejnosti na kontroverzné udalosti nedávnej histórie. Jeho film
Priznanie (1970) je ostrou kritikou komunistických praktík a reakciou na
vstup sovietskych okupačných vojsk do Československa v auguste 1968. "Výnimočný
film, u nás roky zakázaný, uvedie Febiofest z novo zreštaurovanej
digitálnej kópie. Vznikol ako autentické svedectvo jedného z
protagonistov vykonštruovaného procesu s Rudolfom Slánskym,"
poznamenala Kizáková k snímke, ktorá je "sugestívnou analýzou obludných
mechanizmov moci, zachytáva kruté výsluchy, manipuláciu s obžalovanými,
nátlak vedúci k falošnému priznaniu".
Počas svojej prvej návštevy Slovenska Costa-Gavras osobne predstaví
divákom aj svoj nový film Dospeláci v miestnosti (2019), v ktorom
opisuje udalosti v Grécku z roku 2015, keď sa tunajšia ekonomika dostala
do najväčšej krízy. Snímka vznikla podľa rovnomenného bestselleru
bývalého gréckeho ministra financií Yanisa Varoufakisa. "Tento film
je jeho prvým, ktorý natočil v rodnom Grécku, odkiaľ emigroval do
Francúzska v 50. rokoch minulého storočia. Vlani ho odpremiéroval na
pôde slávneho festivalu v Benátkach, kde si prevzal ocenenie za
celoživotné dielo," dodala k minuloročnému počinu 87-ročného
režiséra, ktorý si z Bratislavy odnesie Výročnú cenu Asociácie
slovenských filmových klubov za prínos svetovej kinematografii.
Costa-Gavras je aktívnym filmárom vyše 50 rokov, medzinárodné uznanie si
získal hneď prvým politickým trilerom, filmom Z (1969). So snímkou o
skutočnom prípade politickej vraždy gréckeho politika získal Oscara za
najlepší cudzojazyčný film, odniesol si dve ceny z Cannes, bodoval v
cenách BAFTA. Aj ďalší politický triler Nezvestný (1982) o príbehu
amerického spisovateľa, ktorý zmizol počas vojenského prevratu v Čile, v
hlavnej úlohe s Jackom Lemmonom, mu priniesol Oscara za scenár aj Zlatú
palmu na festivale v Cannes. Nakrúcal striedavo vo Francúzsku aj v
Hollywoode. V jeho filme Mesto šialencov (1997) si zahralo hviezdne
obsadenie v podobe Johna Travoltu aj Dustina Hofmanna. Za snímku Amen
(2002), v ktorej sa vrátil k téme holokaustu, si vyslúžil francúzsku
národnú filmovú cenu Cézar.